Nemecké VETY o hľadaní domova
„Som nešťastný, keď nemôžem písať." Tak znela odpoveď mladého rakúskeho spisovateľa Constantina Göttferta na otázku, či si potrebuje dopriať pauzu po napísaní nejakého diela.
Pýtajúci sa odkazoval na jeho román Steinerov príbeh, ktorý vyšiel minulý rok a rozpráva príbeh o odsune malokarpatských Nemcov z územia Slovenska po Druhej svetovej vojne. Práve prezentácia tejto knihy patrila medzi jedno z podujatí, ktoré otvorili už XII. ročník Žilinského literárneho festivalu.
Göttfert sa vyjadril, že témy na písanie hľadať nemusí - prichádzajú ku nemu samé. Rovnako ako aj tá povojnová. Odsun malokarpatských Nemcov sa priamo týkal jeho rodiny a preto považoval za podstatné zaoberať sa tým viac. Veľmi pútavo rozprával o tom, aké dojímavé bolo preňho vyhľadávanie faktov, pri ktorom úzko spolupracoval so spolkami malokarpatských Nemcov v Rakúsku. Zároveň preňho bolo dôležité správne analyzovať domov, ktorý bol s touto témou úzko spätá. Rozhodol sa preto aj čítať odsek, ktorý mu bol venovaný. Sám hovorí, že niekedy je problém to slovo zadefinovať: "Mám pocit, že nám to bolo tak často podsúvané, že domov sme my, ako štát, a potom sú tu nejakí oni. No pre mňa je domov všade, kde sú ľudia, ktorých milujem, ktorým rozumiem a oni rozumejú mne."
Steinerov príbeh však vonkoncom nebol na podujatí jedinou diskutovanou témou. Constantin otvorene vyjadril svoj názor na utečeneckú krízu, ktorou je inšpirovaný aj jeho ďalší rozpísaný román, pri ktorom opäť čerpá aj záľubu vo vidieckom prostredí.
Celé podujatie, ktoré sa nieslo vo veľmi príjemnej atmosfére doplnenej veľmi zaujímavými otázkami zo strany účastníkov, prekladal zo slovenčiny do nemčiny (a naopak) Michal Hvorecký. Ten je na Žilinskom literárnom festivale už, dá sa povedať, stálym hosťom. Preto je rád, že mohol prijať pozvanie aj tento rok.
Lucia Gavenčiaková
Foto: autorka